Histopatológia

Synoviálna membrána (synovium) ohraničuje kĺbovú dutinu a prichytáva sa na rozhranie kostnej chrupavky. Zdravé synovium pozostáva z tenkej vrstvy (výstelky) 1 - 2 buniek hrubej, obsahujúcej synoviálne fibroblasty a makrofágy. Pod touto vrstvou je subsynoviálna vrstva, ktorá sa skladá z voľného spojivového tkaniva s krvnými cievami, lymfoidnými cievami, fibroblastami, nervovými vláknami a niekoľkými leukocytmi. Zapálená synovia (synovitída) má tri histologické charakteristiky: hyperplázia výstelky (proliferácia synoviálnych fibroblastov a akumulácia makrofágov); neoangiogenéza (proliferácia krvných ciev v subsynoviálnej vrstve, hypervaskularizácia s bohato vetvenými novotvorenými kapilárami a arteriolami so zhrubnutými stenami a edémom endoteliálnych buniek) a veľká infiltrácia subsynoviálnej vrstvy zápalovými bunkami, vrátane lymfocytov, makrofágov, dendritických buniek a žírnych buniek, ktoré produkujú prozápalové cytokíny, rastové faktory a metaloproteázy prispievajúce k pretrvávajúcej synovitíde a deštrukcii kĺbov. (2)  Prevažujúcim bunkovým subtypom v entéziách a v synoviálnej tekutine sú CD8+ lymfocyty, v ostatných častiach prevažujú CD4+ lymfocyty (synoviálna membrána). (1) Synovitída PsA je charakterizovaná erytematóznou oblasťou s rozšírenými a kľukatými cievami, zatiaľ čo synovitída RA má prevažne priame, rozvetvené cievy. (2)

V pokročilých štádiách psoriatickej artritídy dochádza k fibróze subsynoviálnej vrstvy. Synoviálne bunky indukujú uvoľňovanie rastových faktorov, mediátorov zápalu a cytokínov a tým prispievajú k udržaniu prebiehajúceho zápalu. V neskorších štádiách je prítomná deštrukcia kĺbu s resorpciou artikulárnej kosti a novotvorbou kosti na okrajoch kostných deštrukcií a v mieste úponu šliach. (1)

Aj keď synovitída je najnápadnejším klinickým prejavom psoriatickej artritídy, primárnou léziou je pravdepodobne entezitída - zápal úponov šliach. Úlohou entézií je tlmiť biomechanický stres a sú teda vystavované opalkovaným mikrotraumám. Histologicky je entézia tvorená prechodnou zónou fibróznej chrupavky vloženou medzi pozdĺžne usporiadané fibroblasty šliach a kosť. Krvné zásobenie z časti pochádza z priľahlej kostnej drene a z časti zo šľachy. Entézia je tiež bohato inervovaná. Zvýšené zaťažovanie a opakované mikrotraumy môžu čiastočne vysvetliť prečo sa entézia, najmä fibrózna chrupavka, často stáva terčom rôznych patologických procesov pohybového aparátu mechanickej aj autoimunitnej povahy. Entezitída sa pri magnetickej rezonancii javí ako osteitída a kostný edém v mieste úponu. Tento obraz je charakteristický pre včasné štádiá periférnej aj axiálnej formy a môže predchádzať prejavom synovitídy. Intenzita kostného edému môže súvisieť s pozitivitou HLA-B27. Pozoruhodný je aj ústup edému kostnej drene pri liečbe anti-TNF-alfa. V mieste entezitídy je zvýšená expresia TNF-alfa, ktorá môže byť indukovaná mikrotraumami aj subklinickou infekciou. (1)

1. Štolfa J., Štork J. a kol.: Psoriatická artritida a psoriáza. Jessenius Maxdorf 2007. 164 s. ISBN 978 80 7345 002 1. 

2. Celis R., Cuervo A., Ramírez J., Cañete J. D.: Psoriatic Synovitis: Singularity and Potential Clinical Implications. In Frontiers in medicine 2019, vol. 6, n. 14. ISSN 2095-0225.